Pred prijatím liberalizovaného Zákonníka práce bol papierovo chránený zamestnanec až tak, že aj keď nebol dobrým zamestnancom, takmer ho nebolo možné prepustiť. Výsledkom bolo, že iní, lepší nemohli byť prijatí a na úradoch práce bolo evidovaných takmer 20% ľudí bez práce. Zamestnávatelia nemali ochotu prijímať nových zamestnancov, veď prepustiť bolo drahé a takmer nemožné a ekonomika rástla pomaly.
Po prijatí reformnej novely, ktorá papierovo znížila ochranu zamestnanca sa zrazu tvorba nových pracovných miest prudko rozbehla. Bolo možné prepustiť. Padla bariéra strachu pred rizikom prijímania nových zamestnancov. Odbory prestali kecať do vedenia firiem, podnikateľské prostredie sa zlepšilo. Výsledkom je nezamestnanosť pod 8,5% a rekordný rast ekonomiky a platov. Otázka znie. Zlepšila teda liberálna Kaníkova novela postavenie zamestnancov alebo nie? Papierovo nie. V skutočnosti áno. Priemerné platy sú podstatne vyššie, kto chce a vie pracovať má šancu. Pre niekoho je to možno paradoxné, ale toto zlepšenie má na svedomí práve papierové zníženie ochrany zamestnanca a zníženie moci odborov. To znamená zliberálnenie pracovného trhu.
Čo prinesie navrhovaná novela? Papierovo chce posilniť postavenie zamestnancov. Napríklad aj zdražením prepustenia o 100%. Výsledkom bude samozrejme neochota prijímať ľudí do práce v riadnom pracovnom pomere. Novela s tým akoby aj počíta, pretože znovu zavádza dohodu o pracovnej činnosti. Formu práce takmer bez sociálneho zabezpečenia a bez kontroly vo vzťahu k čiernej práci. Výsledkom bude prudký pokles zamestnanosti v riadnom pracovnom pomere najmä v sektore služieb, stavebníctve ale aj inde a rozmach čiernej práce.
Ako môže papierová ochrana škodiť zamestnancom, pocítia napr. aj také skupiny ako osamelé matky s deťmi. Dokonca aj opozícia sa teší, ako sa podľa novely zlepší ich postavenie, lebo nebudú môcť dostať výpoveď. Skutočnosť žiaľ bude taká, že nebude dôvod im dávať výpoveď. Nikto ich totiž nezamestná. Zamestnanca, ktorého nemožno prepustiť ani keď je na to dôvod, nikto do práce nevezme. To je realita. Žiadne sociálne inžinierstvo to zmeniť nemôže.
To, čo zamestnanci aj zamestnávatelia potrebujú od Zákonníka práce sú jasné, bezbariérové a férové pravidlá hry. Liberálne znamená slobodne. Nie je to nadávka, ako sa to snaží vláda prezentovať, ale vyznamenanie. Súčasný Zákonník práce bol výrazne liberalizovaný a funguje to. Jeho zmena síce nezastaví rast, len ho spomalí. Reformy, ktoré sme prijali, sú silné a ekonomiku ženú dopredu. Poškodí však tých, o ktorých tvrdí, že ich ide chrániť a hodí ďalšie poleno pod nohy, najmä malým podnikateľom. Zbytočne a nezmyselne spôsobí škody, ktoré bude treba naprávať, ale ktoré už nikto poškodeným nevráti. (Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách 23. mája 2007)