Pomôže opozícia Ficovi vyhrať voľby, alebo bude myslieť na svojich voličov?

Autor: Ľudovít Kaník | 15.10.2015 o 8:23 | (upravené 15.10.2015 o 12:02) Karma článku: 7,10 | Prečítané:  1010x

R. Fico predbehol pravicu už dávno v tom, že pochopil jednu zásadnú vec. Ľavicový volič bude vždy voliť ľavicu, pravicový rovnako. Preto to kľúčové, ako získať výhodu, je nedať voličovi príliš veľa alternatív.

Už ani nie päť mesiacov zostáva do konania parlamentných volieb, ktoré rozhodnú o smerovaní Slovenska v nasledujúcom štvorročnom období. Žiaľ, pravicový volič je dnes v nezávideniahodnej situácii: na jednej strane odmieta vládu Roberta Fica, na druhej strane momentálne nemá alternatívu. Na stredo-pravom politickom spektre buď hľadí na priveľké množstvo malých a nespolupracujúcich strán, ktoré nemajú istotu účasti v parlamentu, alebo potom má na výber z tradičných, relatívne „väčších“ strán, ktoré však potichu koketujú s povolebnou spoluprácou so Smerom.

R. Fico predbehol pravicu už dávno v tom, že pochopil jednu zásadnú vec. Ľavicový volič bude vždy voliť ľavicu, pravicový rovnako. Bude voliť pravicu. Preto to kľúčové, ako získať výhodu, je nedať voličovi príliš veľa alternatív. Ľavicový volič má len jednu. Smer, čo je zlepenec všetkých ľavicových strán ktoré tu niekedy boli do jednej. Pravicový má na výber takmer 10 strán, ktorým môže dať svoj hlas. A tak aj robí. Preto je pravica slabá. Lebo je rozdrobená. Ľavica je zjednotená. Preto je silná. To je kľuč k úspechu.

Aj na pravej strane to môže byť inak. Ak sa poučíme z histórie. Dovoľte mi preto krátky prierez ňou, keďže súčasná situácia v mnohom pripomína obdobie pred voľbami v roku 1998. Ibaže miesto HZDS (a Mečiara) vystupuje v hlavnej úlohe Smer (a Fico) – proti nemu sa postavia stredo-pravé opozičné sily.

  • V júli 1997 predstavitelia piatich opozičných subjektov podpísali tzv. Dohodu o volebnej koalícii a vytvorili Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Tvorili ju strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická únia (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS).
  • Hlavným cieľom SDK bolo vyhrať voľby a vyviesť Slovensko z marazmu, do ktorého sa dostalo vďaka Mečiarovmu HZDS a jeho vláde s SNS a ZRS.
  • Nový blok pozostávajúcich z piatich opozičných strán získal v prvom zverejnenom prieskume verejnej mienky Metodicko-výskumného kabinetu (MVK) po oficiálnom podpise Dohody 31%. Ihneď sa tak stal najväčším volebným blokom na Slovensku.
  • Spojenie bol pritom logický krok. Prieskumy neustále hlásali, že bez spojenia síl môže prepadnúť množstvo opozičných hlasov.

Dovoľte mi na ilustráciu a potvrdenie tejto tézy niekoľko čísel.

  • Podľa prieskumu agentúry Focus z januára 1997 by pred bránami parlamentu zostali SDSS (4,3%) aj SZS (2,6%), a tak by prepadlo až 6,9% hlasov z neskoršej koalície SDK. Nie zanedbateľné percento prepadnutých hlasov ukazovali aj prieskumy Focusu v iných mesiacoch (november 1996: 4,5% prepadnutých hlasov, marec 1997: 2,6%).
  • Za zmienku stojí, že pred vznikom SDK mali niektoré vtedajšie opozičné strany väčšiu podporu, ako je tomu dnes: KDH stabilne 12 –14%, DÚ viac ako 10%, DS okolo 5%. Napriek tomu tieto strany nesólovali, prejavili vôľu spojiť sa a pribrali so sebou ďalších – tak, aby neprepadol ani jeden opozičný hlas.
  • Vtedajším pravicovým politikom bolo jasné, že iba silné koaličné zoskupenie má potenciál uchádzať sa vo voľbách o nutnú veľkú vládnu zmenu. Prieskumy potvrdzovali, že  SDK by sa stala víťazom parlamentných volieb 1998 jedine v koalícii, samostatný postup strán by na víťazstvo vo voľbách určite nestačil a pri moci by s najväčšou pravdepodobnosťou zostalo Mečiarovo HZDS.
  • Opodstatnenosť koalície potvrdila drvivá väčšina realizovaných prieskumov. V mesiacoch jún/júl 1997 robil IVO prostredníctvom Focusu prieskum, v ktorom mapoval podporu pre koalície i strany jednotlivo. Koalícia zložená zo strán KDH, DS, DÚ, SDSS a SZS by získala 34,2%. Ak by išli tieto strany do volieb každá sama, do parlamentu by sa dostali len KDH (12,1%) a DÚ (11,8%), spolu by mali 23,9%, čo je o viac ako 10 percent menej ako bol preferenčný výtlak v prípade spoločného postupu v rámci SDK.
  • V marci volebného roku 1998 uskutočnil Focus prieskum, ktorý hovoril o víťazstve SDK na HZDS (29,1% ku 23,6%). Ak by však kandidovali strany SDK samostatne, HZDS je suverénnym víťazom volieb (24,1%), z bloku SDK by sa do NR SR dostali iba DÚ (10,7%) a KDH (9,4%), no spolu by mali len 20,1%, čiže o 4% menej ako HZDS. Naproti tomu koaličný postup znamenal bezproblémové porazenie HZDS (o 5,5%).
  • Spojenie SDK akiste malo zmysel, čo potvrdzuje aj ďalší prieskum Focusu, ktorý porovnával preferencie strán za 12 mesiacov. V januári 1998 malo SDK podporu 32,8% (HZDS len 22,7%), zatiaľ čo v januári 1997 – teda pol rokom pred vznikom SDK – mali tie strany SDK, ktoré by sa dostali do parlamentu, spolu podporu 30,2% (KDH 12,7% + DÚ 12,2% + DS 5,3%), čiže o 2,6% menej ako v prípade spoločného postupu. Strany SDK vcelku získali väčšiu podporu, väčšiu silu a väčší počet mandátov.

Spoločný postup zároveň zabránil nasledovnému negatívnemu javu: Dvom a možno aj trom stranám z SDK, ktoré sa v prieskumoch pohybovali okolo hranice (resp. pod hranicou) zvoliteľnosti, hrozilo, že vďaka neistej účasti v parlamentu by zneistili svojich vlastných voličov, či sa im oplatí dať hlas vo voľbách.


Čísla (zmerané relevantnými agentúrami) ani história (potvrdená výsledkami parlamentných volieb 1998 a veľkým obrátením kurzu Slovenska smerom von z čiernej diery) sa jednoducho oklamať nedajú.

Aj dnes teda stojíme pred pomerne jednoduchou otázkou: pôjde opozícia (alebo aspoň jej časť) spolu alebo samostatne. Ak samostatne, vydláždi cestu k ďalšiemu suverénnemu víťazstvu Roberta Fica, ktorý bude môcť tretíkrát zostavovať vládu. Prípadný spoločný postup opozície (alebo aspoň  jej časti) však môže misky váh razom prikloniť na druhú stranu, k stredo-pravým politickým silám. To by však opozičné strany museli zásadne a čím skôr zmeniť svoju predvolebnú stratégiu. Nie kvôli sebe, ale kvôli svojim voličom. Vytvorenie spoločného volebného programu, ktorý osloví pravicového voliča, je úplnou samozrejmnosťou.

Ľudo Kaník

Demokratická skupina DS-SDKÚ

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?