Pod pláštikom tých najfalošnejších rečí, že celá transakcia je motivovaná len a len snahou vlády o udržanie cien plynu, sa Robert Fico rozhodol uskutočniť gigantický biznis ešte pred svojím zutekaním z funkcie predsedu vlády do Prezidentského paláca. Štát kupuje stratovú matku SPP, oslobodzuje súkromného investora od podieľania sa na týchto stratách a v pozadí už bežia biznisy, ktoré majú vytiahnuť z podniku pod majoritnou kontrolou štátu ďalšie peniaze.
Za dve parlamentné noci zaznelo neuveriteľné množstvo podozrení, ktoré sa Robert Fico ani náhodou nepokúsil vysvetliť. Jedno z nich znelo tak, že investori z EPH nedali do celej transakcie vlastný ani cent - najprv si totiž požičali na kúpu svojho podielu od Nemcov a Francúzov 2,6 miliardy eur, vzápätí im ich štát splatí formou pôžičky, ktorú si zoberie dcérska spoločnosť SPP a nakoniec sa zníži základné imanie v matke SPP, vyplatia sa spoluvlastníci a peniaze majú doma.
A tu je môj, veľmi jednoduchý postreh, nasledovaný veľmi jednoduchou otázkou:
EPH si na finančných trhoch požičalo 2,6 miliardy eur.
Za kúpu podielu v SPP zaplatilo 2,2 miliardy eur.
Načo im bolo zvyšných 400 miliónov? Kam sa podeli?
EPH sú finančníci, ktorí si požičajú len toľko peňazí, koľko práve potrebujú. Inými slovami, určite si nepožičali 400 miliónov eur, aby si ich strčili do ponožky.
Znovu sa teda pýtam - kam sa podeli?
Odpoveď nech si dá každý sám. Ja si sám pre seba hovorím, že ak reprezentant štátu uskutoční zjavne nevýhodný biznis pre štát, je za tým buď totálna hlúposť alebo iné motívy. A Ficova vláda má síce vážne medzery v základnom hospodárskom fundamente, ale na úplných hlupákov zasa nevyzerá.
P.S.: Podľa projektu Protikorupčná iniciatíva PAS, uskutočneného v spolupráci s Transparency International Slovansko a organizáciou INEKO, je priemerná výška úplatku pri udeľovaní štátnych zákaziek a dotácii približne trinásť percent.
Ľudo Kaník
Poslanec NR SR za SDKÚ-DS a kandidát na banskobystrického župana
Ak sa Vám blog páči, podporte ho prosím na vybrali.sme.sk